❄ SKIING TRIP ❄

23. prosince 2015 v 15:00 | IVY |  Ivy's diary
Spomínala som niekedy, že mám strach z výšok? Asi nie, lebo osobne mi príde celkom oprávnený. Neviem, čo je zvláštne na tom, že mám blbý pocit, ked sa pozriem dolu z lanovky z dvadsaťmetrovej výšky. Skôr mi to príde ako zdravý rozum. Každopádne, tento strach z výšok nie je taký veľký, aby mi nejako ovplyvnil život. Aspoň doteraz.


Pre začiatok by som mala spomenúť, že tento vianočný týždeň sme celá rodina v Alpách pri mojich príbuzných, ktorí tu majú chatu. Nanešťastie, ani tu nie je dosť snehu a tak sú biele iba zjazdovky a okolie sa zelená ako cez jar. V niektoré dni sa ani nedá chodiť lyžovať, lebo je otvorených tak málo zjazdoviek, a ked sa dá, je tu strašne veľa ľudí a nie je to také príjemné. Predvčerom sme šli po prvý raz tento rok lyžovať. Odviezli sme sa autobusom ku nástupištu, nasadli na sedačku, vyviezli sa asi tak do trištvrtiny cesty a... Zastali sme. To sa niekedy stáva, ak sa pri nastupovaní či vystupovaní niekto potkne a musia kvôli nemu zastaviť celú lanovku. Väčšinou sa ale rýchlo opäť rozbehne. No teraz nie. Na pokoji mi nepridával fakt, že sme boli v obrovskej výške nad skalami a mala som takýto rozhovor s mamou:

JA: Co ak mali nejakú poruchu a teraz tu budeme niekoľko hodín sedieť a čakať?
MAMA: Je to možné, dokonca dosť pravdepodobné. Je to predsalen úplne nová lanovka.
JA: Super...
MAMA: Vlastne sa to raz stalo, myslím že v Tatrách, že lanovka prestala fungovať a nakoniec niektorých museli dostať preč lanami...
JA: Hej, presne to som chcela počuť.
MAMA: Takmer tam zamrzli.
JA: Poteší.
MAMA: A vlastne nie, to nebolo v Tatrách, ale tu! Hovoril mi o tom ujo...



Okrem mojej mamy a mňa sa tam nachádzali aj jedna, asi holandská rodina - s dvoma malými dievčatami, ktoré nemali ani desať, jedným starším chalanom a najstarším chlapom. Dve dievčatá sa vkuse vrteli a búchali si do lyží a robili podobné aktivity, ktoré ma dosť otravovali. Nevedela som si predstaviť, že tu budem musieť trčať niekoľko hodín. Po asi dvadsiatich minútach sa z reproduktorov ozval hlas, ktorí nás uistil, že ide iba o malý technický problém, ktorý za niekoľko minút vyriešia. O dvadsať minút sa ozval zas. Tých niekoľko minút napokon predstavovalo hodinu aj desať, čo našťastie nie je tak veľa, ale začala mi byť zima a poletovať sneh. Po niekoľkých neúspešných pokusoch, kedy sme sa z nejakého dôvodu začali posúvať dozadu a nie dopredu, sa lanovka konečne začala pohybovať a pri výstupe sme každý dostali poukážku do blízkej reštaurácie na 5 frankov. Všetci sme si išli dať horúcu čokoládu. Lyžovať sme teda začali až po hodine a pol a spočiatku to bolo skvelé. Po čase ale padla hmla a napokon sme odišli domov. Nie práve najideálnejší začiatok lyžovačky!


Včerajšok bol ale na lyžovanie perfektný a naozaj som si ho užila. Takže nakoniec to s tou našou lyžovačkou nebude také biedne. Ale stále mám nervy, kedykoľvek nastúpim na tú lanovku. Posledná vec, po ktorej túžim, je opäť tam zostať hodinu visieť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama